Bol to obyčajný deň?

16. června 2012 v 18:17 | DaGa |  Poviedky
Bol to obyčajný deň?



Warning: Vzťah učiteľ študent. Luhan je prepisovaný zo ženského rodu čiže sa môžu vyskytnúť problémy s rodom. SeHun je starší ako Luhan. Najväčší warning je moja gramatika...strašné niečo xD
Pairings: HunHan (LuHan x SeHun), XiuMin x LuHan (spolužiaci), BaekHyun x LuHan (BF)
Genre: romance, angst
Raiting: PG 13
viac pod tou divnou čiarou





,,To nemyslíš vážne LuHan!"
,,Áno, myslím. Fakt som chodila so starším mužom, s mojím učiteľom."
,,Veď, ale... To je zakázané a nechutné.."
,,To som si myslela aj ja pred dvanástimi rokmi.."


Flashback:

,,Fakt ideme do toho baru?" so znechutením v hlase a zdvihnutým obočím XiuMin opodstatnil svoj názor dostatočne. ,,A kde inde by si chcela ísť? Veď to bol pôvodne tvoj plán!" nenechala som sa odradiť. ,,No to áno, ale nemyslel som akurát tento!" ,,Nevyberaj a čuš!" okríkol som ho a ani nie po minúte sme tam aj tak šli.

Dva vínne striky, príjemná atmosféra a hudba prenikajúca až do myšlienok. XiuMin sa mi stratil po desiatich minútach. Zahliadnuteľný len na tanečnom parkete. Takže písomka z matiky už bola tak mi zostáva len geografia, pomyslela som si. ,,Slečna máte tu voľné?" ozval sa hlboký mužský hlas. Hlas, ktorý v sebe niesol odtienok autority, ale vyžarovala z neho nepatrná jemnosť. ,,Myslím, že nie sme v autobuse aby padali otázky tohto typu, a nie som slečna..." odpovedal som s nádychom arogancie a sarkazmu. ,, Ospravedlňujem sa, a v tom máte pravdu, ale slušnosť, myslím, patrí všade." Odpovedal opäť s tým pokojom, z ktorého ma šlo rozhodiť. Čo si o sebe myslí! Hučalo mi hlavou stále dookola až som vyprskol. ,,Pozri chlapec, tu nie sme na hodine etickej výchovy, aby si ma poučoval!" Obrátil som sa naňho s výrazom hrdinu a v tom mnou prešiel mráz. Nebol to chlapec, rozhodne nie. Bol to muž, pri ktorom sa mi zastavil dych a červeň mi nafarbila líca lepšie ako akákoľvek pudrenka. Charizma, mužnosť, ale zároveň hravosť. Zavolajte mi sanitku, topím sa v jeho očiach!

A v tom ako blesk z jasného neba mi doplo, čo mi pred chvíľou vybehlo z úst.
,,Ách, prepáčte pane," zasmial sa a ja som bol hotový. ,,V škole trávim toľko času, že to prenášam už aj do bežného života." ,,To poznám," dodal som. ,,Och, vážne? A akého ste zamerania?" Seriózne, myšlienky som mal na kašu, takže jeho otázky sa mi začali nejak zlievať dokopy. ,,P- politológiu a dejepis." Na tvári sa mu objavil úsmev hodný Oskara a v tom dodal: ,,Moje sú matematika a fyzika, ale vždy ma zaujímala história." Mlčky prikyvujúc som dopíjal svoj tretí pohár striku. ,,S ospravedlnením som sa vybral na toalety. Dýchaj, dýchaj, opakoval som si v mysli. Vždy sa ti páčili takéto typy. S odhodlaním a svižným krokom som sa vrátil naspäť. ,,Na to aký máte ostrý jazyk, celkom slušne ovládate správanie dámy.. myslím džentlmena. A dúfam, že si môžeme potykať, ako som si všimol, už ste si to osvojili." ,,Prepáčte a môžeme. Ja som LuHan." Podal som mu ruku s trikrát intenzívnejším rumencom na tvári. On sa usmial a hodvábnym hlasom spečatil osud tohto dňa: ,,Ja som SeHun."

SeHun mi celý večer venoval pozornosť ako nikto iný. Pri ňom som pocítil, že zábava nespočíva v tom, že sa nalejeme do bezvedomia a možno niekde skončím zabitý. Okolo jedenástej večer sme sa vybrali preč. Atmosféra tam začala hustnúť a nezdalo sa mi to zrovna najvhodnejšie miesto na rande. Prechádzka večerným mestom, uspokojiť hlad fast - foodom, držať sa za ruky. V ten večer, keď ma vyprevadil domov a pobozkal pred dverami ma zanechal so sľubom, že sa mi ozve.

Vydržalo nám to týždeň. Nie, nebola v tom iná žena, alebo muž. Bolo to niečo nečakané...

,,Dobrý deň študenti! Chcem vám predstaviť vášho nového profesora matematiky pána SeHuna..."
,,To, čo rozprával riaditeľ ďalej, som nevnímal. Stál predo mnou SeHun, môj SeHun, môj nový profesor fyziky. Pri stretnutí pohľadov a upokojení po prvoplánovom šoku bolo viac ako jasné, čo sa bude diať. V ten večer sme sa rozišli. Bez sĺz, bez výčitiek. Rozišli sme sa s myšlienkou, že sme prežili niečo nádherné.



Prítomnosť:

,,To si snáď robíš srandu LuHan! To ste sa rozišli len tak? Nechci mi klamať, že si sa nezrútil!"
,,Nie BaekHyun, ale bol som znechutený. Znechutený sám zo seba, z toho vzťahu."
,,Tak ako to, že sa teraz usmievaš?"
,,Pretože, konečne viem odpoveď na otázku, ktorá ma dlho trápila. A moja odpoveď znie nie. Bol to ten najkrajší deň v mojom živote, a ja som pochopil, že láska nepozná hranice. Nepozná vek, rasu, pohlavie, postavenie, pretože maše srdce si vyberá podľa iných kritérií."
,,A ako znela tá otázka LuLu?"
..Bol to obyčajný deň?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama